Ja nič, ja muzikant

Jobusov bláznivý humor je pre deti neodolateľný. Každá z jeho kníh sa v krátkom čase stane bestsellerom. Deti sa chcú pri čítaní smiať a zabávať. A to je voda na Jobusov mlyn. Ako inak by mohol niekto vymyslieť niečo takéto: Chrumo je červotoč. Veľmi hlasný červotoč. Chrúme tak nahlas, že jeho rodinu vyhnali už z niekoľkých domovov. Až si raz za svoje obydlie vybrali vzácny hudobný nástroj. Darmo sa barón Vlhčil snažil vylúdiť čistý tón, červotoče v nástroji robili neplechu. Jediný spôsob, ako sa ich zbaviť, bolo vzácne violončelo zmraziť. A tak sa červotočia rodina na 172 rokov ocitla v treskúcom mraze. Lenže červotoče prežijú všetko. Keď po roztopení ľadovca nástroj objavili, najväčším prekvapením boli práve živé červotoče. Rodinka si užívala najprv karanténu, potom slávu, ale Chrumo zmizol. Precestoval svet, najprv sa zahryzol do darovanej fujary, potom do basgitary rockového muzikanta či do klarinetu. A z čoho ochutnal, toho zvuk vedel dokonale napodobniť. Hudba sa mu tak zapáčila, až sa rozhodol ju vyštudovať. Môže byť však červotoč naozaj muzikantom?