V štvrtej časti príbehov o Viole, čo je chvíľu veľká, chvíľu malá, sa dočítate o tom, že Viola už dávno zbožňuje starobylý Egypt. Keď jej starká vyhrá plavbu po Níle a rozhodne sa, že vezme so sebou svoje tri vnúčatá, Viola sa od radosti takmer zmenší!
Viola netúži po ničom inom väčšmi ako po psíkovi. Lenže čo robiť, keď o ňom mama nechce ani počuť? Najskôr vraj Viola musí dokázať, že je zodpovedná a dá sa na ňu spoľahnúť. To je však veľký problém, najmä keď sa občas scvrkne tak, že nie je väčšia ako psí suchár!
Viete, čo robí Viole najväčšie starosti? Či už konečne meria meter štyridsať. Pretože ak áno, čoskoro sa jej splní sen - povozí sa v lunaparku na horskej dráhe. Ale keď ten slávny deň konečne nastane... hrôza! Z ničoho nič sa v jedinom okamihu scvrkne, takže je maličká ako malíček!