Akí sú? Číňania

Číňania nemajú potrebu xenofóbie, pretože nemajú dôvod na závisť. Nie každému sa pošťastí narodiť sa do najstaršej neprerušene existujúcej civilizácie na Zemi. Za pokojnou fasádou sa však ukrýva zúrivý nacionalizmus. Pre synov a dcéry Ríše stredu je ich krajina citovou záležitosťou, ktorá si zaslúži vlastenecké piesne, červené šatky a burcujúce heslá. Jednou z najhorších urážok pre Číňana je, ak mu poviete, že je „banán“ – navonok žltý, vo vnútri biely.

Len málo národov prejavuje takú cieľavedomosť a trpezlivosť ako obyvatelia tejto krajiny. Číňania sú majstrami zarputilosti. Konfucius kedysi povedal: „Je jedno, ako pomaly ideš, ak sa nezastavíš.“ Snáď len v Číne tak môžete nájsť príslovia, ktoré oslavujú pomalý postup. Avšak byť lenivý a zaháľať je neprijateľné. Kľúčom k čínskemu životnému postoju je tvár. Najviac sa tento princíp podobá západnému poňatiu dobrej povesti a dôstojnosti. Číňania si ako národ nepotrpia na fyzický kontakt, dotyky nie sú v súlade so zheng jing spôsobmi.

Rodina hrá ústrednú úlohu, a to až tak, že v čínštine existuje jednoslovné označenie pre "vnučku od syna brata dedka z otcovej strany". Číňania sa k svojim xiao (deťom) a lao (starým ľuďom) správajú veľmi podobne – s pravidelnými dávkami rozmaznávania a výčitiek. Kým na Západe je výhrou byť mladým dospelým, v Číne si VIP zaobchádzanie užívajú protiľahlé konce – skoré detstvo a vysoký vek. Čína je možno jedinou krajinou, kde si ľudia nadsadzujú svoj vek namiesto toho, aby si uberali.

Číňania zabudli vynájsť abecedu a zavesili si tak na krk jeden z najťažších jazykov na svete. Výsledkom tejto herkulovskej driny je, že si Číňania väčšinou vycvičia famóznu pamäť. Preto sú takí dobrí v matematike a zbierajú ohromujúce počty titulov. Vzdelanie si cenia nadovšetko. Sú pyšní na to, že okrem množstva ďalších vecí vynašli kompas, strelný prach, papier, kníhtlač, porcelán, hodváb, cestoviny, traktor a zubnú kefku so štetinami.

Číňania sami seba vnímajú ako strážcu tej najlahodnejšej kuchyne na celom šírom svete, preto ich iné kuchyne ani trochu nezaujímajú. Obrazom čínskej posadnutosti žalúdkom je najbežnejší pozdrav medzi známymi, doslova „Už si jedol?“ Záporná odpoveď by vyznela, akoby ste žiadali, aby vás dotyčný pozval na obed.