Vlastný horoskop

Prozaik pracuje s iným časovým horizontom a inou perspektívou ak sa môžem vyjadriť nadnesene, hovorí nie z hľadiska chvíle, ale z hľadiska večnosti. Možno nie každý, ale o prozaikovi Kadlečíkovi to platí na sto percent. Niežeby sa vyhýbal prítomnej chvíli – napríklad vo Vlastnom horo(r)skope zachytáva prostredníctvom znamení zvieratníka priebeh práve plynúceho roka – ale nepodlieha jej prepudrovaným a primaľovaným pôvabom. Jeho prítomnosť siaha hlboko do minulosti i do budúcnosti, lebo, ako sám hovorí, „zajtrajšok sa začína pradávno“. Preto sa správa o jednom roku stáva v jeho podaní kronikou dvadsiatich rokov vyhnanstva, a vlastne úvahou o vyhnanstve vôbec. Kadlečík hovorí zdanlivo o sebe, o tom, čo sa ho bezprostredne dotýka, no zároveň nepriamo kreslí portrét doby: veď spoločnosť už len tým, koho odmieta, zapiera a umlčuje, vydáva výrečné svedectvo o svojom charaktere.