Hľadám tvoju tvár

Nechať sa Bohom milovať je podstatou nášho kresťanského povolania. Práve otvorením sa Božej láske začína premena nášho života. Nie je také ľahké to prijať, zvlášť kvôli našej pýche. Tá nezriedka na seba berie podobu hrbatej pokory, ktorou sa bránime Bohu a jeho ohnivej láske k nám, a často ani nevieme prečo. Skryto sa obávame, že predsa nie je možné, aby nás Boh miloval až tak, že bez ohľadu na naše slabosti a hriechy sme pre neho niekým drahým, vzácnym, aby s nami túžil byť, zdieľať a deliť sa o to najdrahšie, čo má. Ale Pán nás predchádza svojou láskou, ktorá nás robí schopnými milovať. On nás hľadá ako prvý a podnecuje nás k tomu, aby sme my hľadali jeho. On ako prvý po nás túži a svojou túžbou odkrýva a provokuje našu túžbu po ňom, svojou dôverou prebúdza našu dôveru, svojou pokorou nás vedie k pokore a tým, ako nám slúži, nás uvádza do služby. (Vojtěch Kodet)
Krátke zamyslenia nad biblickými textami sú rozdelené do štyroch častí: Hľadanie, Smäd, Duchovný hlad a Povolanie ako Boží smäd. Ich nosnou témou je vzťah medzi Bohom, milujúcim a hľadajúcim a človekom, ktorý sa môže rozhodnúť, že sa ním nechá hľadať a nachádzať. Umožní tak, aby v ňom Boh odkryl smäd po ňom a bude hľadať jeho tvár.