Temná veža

Púť k Temnej veži je dlhá a ka je iba koleso.

Na začiatku posledného dobrodružstva je Rolandov ka-tet roztrúsený v rôznych časoch a svetoch. Susannah Deanová, stále v moci démonky Mie, sa proti svojej vôli ocitla v Krajsvete, vo fedickom Dogane, ktorý je skôr komnatou hrôzy a kde spojením mágie a záhadnej prastarej techniky spoločne privedú na svet napoly ľudské dieťa. Eddie Dean a Roland Deschain cestujú v roku 1977 po štáte Maine, hľadajú miesto nadprirodzenej aktivity prídencov a dvere, ktoré slúžia ako brána do Stredsveta. Jake Chambers, otec Callahan a brumbo Rát bojujú v roku 1999 s upírmi a so zlými mužmi v newyorskej reštaurácii Prasa v kotle, kde na jedálnom lístku nechýba ani „dvojnohé prasa“. Len čo sa tet opäť spojí, priatelia sa vydajú na cestu do sídla vlkov v Hrome, aby odhalili, načo potrebujú služobníci karmínového kráľa mozgy dvojčiat z Cally Bryn Sturgis. Odpoveď je desivá a priamo súvisí s Rolandovou výpravou za Temnou vežou, ktorá je čoraz bližšie. Podarí sa ju pištoľníkovmu ka-tet nájsť a vystúpiť na jej vrchol? Nebude cena, ktorú za to zaplatia, privysoká?

Z anglického originálu The Dark Tower (Pocket Books, a division of Simon & Schuster Inc., New York 2004) preložil Michal Jedinák.
Ukážka z textu

Okamih pred tým, ako sa gobelín naľavo od nich prudko odhrnul, Callahan postrehol jeho morbídny žart, ktorý by nedbanlivé oko na prvý pohľad ľahko prehliadlo: pečené mäso na ražni, hlavný chod hostiny, malo ľudskú podobu. Rytieri a ich dámy jedli ľudské mäso a zapíjali ho ľudskou krvou. Výjav na gobelíne zobrazoval kanibalské sväté prijímanie.
Vzápätí prastarí, ktorí si usporiadali vlastnú hostinu, strhli obscénny gobelín a vyrazili z miestnosti za ním, pričom jačali cez obrovské tesáky, ktoré im podopierali znetvorené ústa a navždy im bránili zavrieť sa. Oči mali čierne ako slepota, kožu na lícach a na čele – ba aj na chrbte rúk – im pokrývali divorastúce zuby ako nádory. Rovnako ako upírov v jedálni, aj ich telá obklopovala aura, lenže mala taký nechutný a tmavý odtieň fialovej, že vyzerala takmer čierna. Z kútikov očí a úst im vytekala riedka tekutina. Prastarí bľabotali a niekoľkí sa smiali, ibaže namiesto toho, aby sa smiech tvoril v hrdle, zdalo sa, že si ho berú zo vzduchu ako niečo, čo sa dá uchmatnúť.
Callahan ich poznal. Akoby nie. Vari ho sem neposlal jeden z nich? Toto boli praví upíri, upíri prvého druhu. Ukrývali sa tu ako tajomstvo a teraz sa vrhli na votrelcov.