Žiarlivec a iné príbehy

Milovníci krátkych príbehov si prídu na svoje - známy nórsky spisovateľ a hudobník prichádza s novou zbierkou detektívnych poviedok.

Vyšetrovateľ sa vďaka trpkej životnej skúsenosti stáva expertom na zločiny spáchané zo žiarlivosti. Podarí sa mu vystopovať muža podozrivého z vraždy svojho dvojčaťa? O tisíce kilometrov ďalej nájde taxikár náušnicu svojej manželky v šéfovom aute. Ako sa tam dostala? V lietadle vysoko nad oblakmi sedí žena, ktorá sa rozhodla skončiť život pre manželovu neveru. Môžu jej nečakané city k tajomnému spolucestujúcemu zvrátiť vývoj udalostí? Zdanlivo jednoduché otázky prinášajú prekvapivé odpovede. Jo Nesbo v unikátnej zbierke poviedok dokazuje, že je ozajstným majstrom mysterióznych príbehov plných napätia a nepredvídaných zvratov. Na stránkach knihy sa stretávajú dôvtipné mysle s pomstychtivými srdcami, neukojiteľná nenásytnosť s láskou bez škrupúľ, aby spolu vytvorili delikátnu mozaiku, ktorá poteší všetkých priaznivcov temných a strhujúcich poviedok.

Z nórskeho originálu Sjalusimannen og andre fortellinger (H. Aschehoug & Co. (W. Nygaard), Oslo, 2021) preložil Jozef Zelizňák.

Ukážka z textu

Policajná pitva určila ako príčinu smrti kyanid. Kedysi dávno sa Simone chcela vyučiť za zlatníčku a predstavovala si, že prevezme otcovu sieť obchodov. Omrzelo ju to ako kopa iných vecí. V pivnici dodnes stáli fľašky s kyanidom, ktoré prepašovala domov z dielne. Pre pocit vzrušenia, tvrdila. Keďže nejestvovala nijaká stopa, že jed pochádzal z jej vlastných zásob, ani o tom, ako ho do seba dostala, polícia nechcela uzatvoriť prípad ako samovraždu.
„Viem, ako uvažujete, pán policajt.“
Na stehnách cítim pružiny pohovky. Stará rokoková, jej štýl. Vzal si ju ten jej nový, ten architekt, aj na pohovke? Nasťahoval sa k nej len pár týždňov po mojom odchode.
Pokojne ju tu mohol rokokovo trtkať, ešte keď som býval v dome. Policajt ma nepožiada, aby som vysvetlil, kam tým mierim, a tak pokračujem.
„Predpokladáte, že nebola ten typ, ktorý by si siahol na život. A máte úplnú pravdu. Nepýtajte sa ma ako, ale ja viem, že ju zavraždili, pán policajt.“
Moje slová naňho zrejme neurobia veľký dojem.
„Zároveň si uvedomujem, že pri vražde na mňa smeruje tieň podozrenia, keďže som odvrhnutý manžel. Mám motív, mohol som ju navštíviť, vedel som, kde skladuje jed, naliať jej ho do kávy a pokojne odísť. Preto ste prišli aj ku mne domov, aby ste skontrolovali, či niektoré z mojich šiat nezodpovedajú vláknam nájdeným v jej byte.“
Policajt neodpovedá, ja si vzdychnem.
„Ale keďže sa ani vlákna, ani odtlačky topánok či prstov nezhodujú s mojimi, nemáte konkrétne dôkazy. Preto si nejaký bystrý mozog povedal, že ma zavoláte do vily, aby ste videli, ako zareagujem pri návrate na miesto činu. Beriem to ako psychologickú vojnu. Mám pravdu?“