Nerob s ňou rozhovor, je to feministka!

Knižný literárny rozhovor Jany Beňovej so spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorej umelecké diela, prekladateľská tvorba, redaktorská a vydavateľská činnosť výrazne ovplyvnili umeleckú a spoločenskú situáciu v našej krajine. Jej aktivita, ktorú môžeme nazvať aj osvetovou, v súvislosti s rovnoprávnosťou a právami žien, mala vplyv už na viaceré generácie.

Rozhovor približuje kultúrnu identitu súčasného Slovenska podáva ho prostredníctvom optiky dvoch žien - čo je ešte stále pomerne okrajový prístup k písaniu o spoločnosti a jej dejinách.

Kniha mapuje Slovensko približne od konca 60. rokov a nástupu normalizácie. Jana Juráňová mala v roku 1968 jedenásť rokov. Takýmto spôsobom je nielen popísané kreovanie slovenskej identity na príbehu erudovanej a verejne činnej ženy, ale zasadením do širšieho kontextu sú pomenované aj súčasné spoločenské problémy.

Publikácia je sprevádzaná dobovou korešpondenciou ako aj fotografiami Sone Maletz


JANA JURÁŇOVÁ (1957) je prozaička, dramatička,
prekladateľka. Prvotina Zverinec jej vyšla v roku 1994,
odvtedy vydala viacero prozaických kníh, z ktorých
päť sa dostalo do finálovej desiatky ceny Anasoft
litera. Za román Orodovnice (2007, 2008) dostala aj
Cenu Bibliotéky. K jej najčítanejším prózam patrí
parabiografický román Žila som s Hviezdoslavom.
Zatiaľ posledný román Naničhodnica (2020) vyšiel
aj v nemčine a slovinčine, v prekladoch vychádzajú
aj ďalšie jej knihy. Knižný rozhovor s Agnešou
Kalinovou Mojich 7 životov vyšiel aj v češtine, nemčine
a maďarčine. Je autorkou viacerých divadelných
hier, výber vyšiel v Divadelnom ústave roku 2014.
Donedávna sa hrali Misky strieborné, nádoby
výborné (Štúdio 12, Bratislava) i hra o fašistickej
minulosti Mila Urbana Tichý bič (Modrý salón SND),
za ktorú jej Literárny fond udelil Cenu za pôvodnú
slovenskú literárnu tvorbu. Napísala viacero kníh pre
deti; prekladá beletriu (Margaret Atwood, Jeanette
Winterson, Virginia Woolf, Joan Didion a ďalšie)
i odbornú literatúru (Judith Butler, bell hooks, Judith
L. Herman). Za preklad knihy Dragana Klaića Ako
reštartovať divadlo dostala v roku 2015 Cenu Mateja
Bela. V roku 2019 jej prezident SR Andrej Kiska udelil
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy
o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd
a o rozvoj literárnej činnosti.

JANA BEŇOVÁ sa narodila v Bratislave v roku 1974.
Je autorkou troch kníh poézie a štyroch románov. Jej
román Café Hyena (Plán odprevádzania) získal v roku
2012 Cenu Európskej únie za literatúru a doteraz
bol preložený do 14 jazykov. K jej ostatným dielam
patria esejisticko-reportážna kniha Flanérova košeľa
(8 a 1⁄2 bratislavských ulíc), zbierka poviedok Vandala
(2021) a Rozhovory v Parku (2023). Pracovala ako
redaktorka Denníka SME a editorka Divadelného
ústavu, v súčasnosti je knihovníčkou v bratislavskej
Staromestskej knižnici.

Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislavy.