Mária nie je kvočka, pod krídlami ktorej máme hľadať ochranu, ale je to žena, s ktorou máme kráčať, aby sa naplnili slová: „mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno“ (Lk 1, 52 – 53). Takýto obraz Márie sa vynára pri skúmaní evanjelií.
Množstvo ťažkostí a nejasností, ktoré spôsobuje čítanie evanjelií, vyvoláva otázku, či je možný prístup, v ktorom by sa okrem osvietenia Duchom Svätým, ktoré je nevyhnutné, bolo možné uchýliť aj k rovnako potrebnému svetlu zdravého rozumu. Je možné čítať evanjeliá tak, aby to vzbudilo vieru, a nie iba spôsobom, ktorý vieru predpokladá, či priam vyžaduje?
Množstvo ťažkostí a nejasností, ktoré spôsobuje čítanie evanjelií, vyvoláva otázku, či je možný prístup, v ktorom by sa okrem osvietenia Duchom Svätým, ktoré je nevyhnutné, bolo možné uchýliť aj k rovnako potrebnému svetlu zdravého rozumu. Je možné čítať evanjeliá tak, aby to vzbudilo vieru, a nie iba spôsobom, ktorý vieru predpokladá, či priam vyžaduje?
Ak podobenstvo má priniesť ovocie tomu, kto ho počúva, nestačí len jeho pochopenie, ale potrebné je aj jeho prijatie. Veď často práve tí, ktorí chápali Ježišove podobenstvá, sa obracali proti nemu, pretože to, čo vyjadrovali, sa priečilo ich záujmom.
Kniha je biblickým komentárom Jánovho evanjelia, ktoré počúvame (a azda i počujeme) každoročne na Veľký piatok. Cez postavy, ktoré k nám živo prehovárajú, a tiež vďaka osvetleniu kultúrneho, spoločenského, historického a politického pozadia danej doby môžeme lepšie porozumieť okolnostiam Ježišovho utrpenia a smrti.