Poéma Dvanásť Alexandra Bloka je symbolickým zvukovým zachytením búrania starého poriadku a sveta počas revolúcie v tisíc deväťsto sedemnástom. Záznamom, keď Blok ešte počul nielen rúcanie starého, ale už aj rútenie sa nového. Napísaná je tesne po revolučných udalostiach ako jedno z posledných slávnych diel autora.
Brilantný jazyk, jedinečnosť myšlienkových postupov, originalita a genialita, to všetko sú atribúty, ktoré hovoria o nadčasovej kvalite Blokovej poézie. Hlavné témy jeho poézie našli riešenie v cykle Vlasť (Čo vietor spieva). Celkovo je pre Blokovu tvorbu charakteristické paradoxné prelínanie mystického a reálneho.