Počas sparného leta roku 1492 sa Rodrigo Borgia stáva rímskym pápežom. Jeho najstarší syn Cesare ho nasleduje do cirkvi ako nový arcibiskup z Valencie. Úloha duchovného ho rozčuľuje a navyše ho zožiera závisť, lebo jeho pochabý mladší brat dostal dôležité miesto v armáde, po ktorom on tak prahol.