Andrzej Stasiuk sa radí medzi najprekladanejších poľských prozaikov. Jeho najnovší román Východ je knihou-vyznaním, čistou ako špiritus, vybielenou ako kosti kôz na púšti Gobi a zahmlenou ako nejasné spomienky na detstvo v poľskom Podlesí.
Noc. Slovansko-germánská lékařská tragická fraška (Noc. Słowiańsko-germańskatragifarsamedyczna, 2005) "Východ potřebuje věci a Západ potřebuje krev."Operační sál, lékaři se chystají na transplantaci srdce. Bohatý německý obchodník ale nesouhlasí s tím, že by měl dostat orgán jakéhosi nebezpečného, divokého a nevypočitatelného Poláka.
Komédia o ľuďoch, ktorí snívajú o starých časoch.
Taksim je zbierkou originálnych príbehov, utkaných do jedného celku. Je to svet dvoch obchodníkov, životných stroskotancov, rozprávača Pawła a Władka. Na rozheganej dodávke chodia za východnú a južnú hranicu Poľska, aby predávali obnosené oblečenie, ktoré sami pohŕdavo volajú smeťami.
Baladické príbehy a portréty prostých ľudí z podduklianskeho kraja sú plodom Stasiukovej fascinácie týmto špecifickým regiónom. Realistické scény sa splietajú s neopakovateľným obrazom krajiny, kde sa mýtus a ľudová fantázia stávajú ďalšími hrdinami autorovej prózy.
V románu Bílá vrána vypráví autor o putování pětice mužů po polských Nízkých Beskydech, jež pro některé z nich znamená útěk před realitou, pro další se stává výpravou osudovou. Dějištěm jsou liduprázdné hory zapadané sněhem, ve hře pak základní lidské hodnoty. Hrdinové celou dobu balancují na hraně jakési propasti.