Kniha sprístupňuje literárnu pamiatku 15. storočia, opisujúcu cestu kyjevského metropolitu Izidora na Florentský koncil. Jej jadro predstavujú zápisky člena Izidorovho sprievodu z cesty na koncil a späť (1437 − 1440).
Autorka vychádza z kritiky redukcionistického prístupu Západu, ktorý africkú masku redukuje na výtvarný objekt, a v knihe sa snaží tento africký kultúrny fenomén interpretovať a špecifikovať na základe vlastného poznania a v kontexte tradičného afrického hodnotového systému, ktorý Afričana sprevádza počas všetkých životných etáp, od narodenia po smrť.
