Ako spomienka na miesta pôsobenia pri 50. výročí kňazskej vysviacky vydala Nadácia Antona Srholca António.
Táto kniha je označovaná ako jedna z najlepších kníh s tématikou o politických väzňoch komunistiského režimu. Príbehy vypovedajú o osudoch ľudí nevinne trestaných väzením a nútenými prácami v uránových baniach. Nepôsobia depresívne, no nútia čitateľa vcítiť sa do situácie neslobodného človeka.
Sviatočné pozdravy sú zbierka listov, ktoré Anton Srholec už 27 rokov posiela svojim priateľom a známym pri sviatočných príležitostiach. Listy píše, aby bol v kontakte s ľuďmi. Nebolo mu dopriate mať vlastnú farnosť, kde by sa nám pravidelne mohol prihovárať. Z jeho slov však necítiť zatrpknutosť, naopak, veľkú vďaku za to "že dostal viac, než očakával".
„Myšlienky moje, vypúšťam vás do sveta s láskou ako bubliny do vetra. Snáď vás niekto nájde, komu prinesiete radosť.“ Túto knihu netreba čítať naraz, nie je to román, ani novela. Stovky postrehov, myšlienok, vyvierajúcich z reálneho života, prezrádzajú hlbokú spätosť autora so starosťami, obavami i túžbami jednoduchých ľudí.
Kniha je presvedčivým dokumentom, duchovnou inšpiráciou, živým a priam fotograficky verným obrazom prostredia, ale aj hlbokým pohľadom do duše, myslenia a cítenia ľudí nevinne trestaných za komunistickej hrôzovlády – väzením a nútenými prácami v uránových baniach v Jáchymove.
Knižočku praktického formátu s každodennými zamysleniami dal dokopy Anton Srholec po tom, ako uverejňoval na pokračovanie v Katolíckych novinách krátke, meditatívne úvahy. „Myšlienky som adresoval neznámym, ešte neexistujúcim čitateľom, lebo som nevedel, či vôbec budú niekedy uverejnené.
