Fragmentárny román o malom meste, plnom bizarných postavičiek. Vargová, pacientka s mizernou minulosťou a ešte horšou prítomnosťou, píše listy Felešlegimu, psychiatrovi, ktorý by sám urgentne potreboval pomoc, lebo sa venuje skôr pitiu ako liečeniu chorých.
Za dveřmi kanceláře sebou sekl. Lékař zkonstatoval, že šlo o běžnou slabost. To se stává, nikdo neví, kdy a proč. Náhodou?
Postavy bizarných príbehov navonok azda pôsobia ako kruté, nenávistné indivíduá, ich konanie však v konečnom dôsledku prezrádza túžbu intenzívne, poctivo žiť a odolávať banalite každodenného sveta. Jedna z postáv Ballovej knižky hovorí: Dobrý aforizmus je viac ako zlý román.
Balla je autorem 10 knih a patří k nejoblíbenějším múzickým autorům na Slovensku. Novela Ve jménu otce získala nejprestižnější literární cenu Anasoft litera a dosud vyšla v anglickém, holandském a maďarském překladu. Do češtiny přeložil Michal Šanda.
Dve Ballove knihy – V mene otca aj Veľká láska – sa dostali do finále Ceny Anasoft litera, prvá z nich aj zvíťazila a jej preklady už vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Čechách. „Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie.
Najúspešnejšia Ballova kniha vychádza v treťom vydaní. Získala Cenu Anasoft litera v roku 2012. Preklady vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Čechách. „Predstavte si, že Kafka, Beckett, Bukowski a Borges sedia pri pive s chlebom a obarovým kolenom. Tak takúto príchuť skrýva Ballova zemitá existencialistická výprava.
„Ballova nová kniha upúta svojím čiernym humorom a prenikavou iróniou, neustálym znižovaním tzv. vysokých tém, ale i takmer gnómickými výpoveďami o vzťahoch medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, jednotlivcom a spoločnosťou. Aj keď z čítania pramení, parafrázujúc narátora, často smútok a melanchólia, Ballov rukopis aj rozosmieva.
Napínavá novela s antikoncom.
Po úspešnej knihe De la Cruz prichádza Balla s novým súborom textov-náhľadov do každodenného života niektorých zvláštnych jedincov, textov-temných vízií, spoza ktorých prebleskuje krutá, ale zároveň osviežujúca irónia a svojrázny zmysel pre humor.
Tretie vydanie knihy poviedok, ktorá bola v roku 1996 odmenená Cenou Ivana Kraska.
Druhá prozaická kniha Vladimíra Ballu je podobne ako jeho debut Leptokaria charakteristická absolútnou temnotou, ktorá tu však nadobúda ešte hlbší význam.