Recenzia nie je iba kritické zhodnotenie umeleckého či vedeckého diela po jeho publikovaní. Pre bežného prijímateľa umenia môže byť kompasom, ktorý ho nasmeruje za dobrým filmom, knihou, výtvarným dielom. Pre umelca môže byť nastavením zrkadla, ktorý ho zorientuje v jeho snažení, hoci nie každý je schopný sebareflexie.
Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho a intelektuálneho života. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si zaslúži čitateľskú pozornosť.
Publikácia na pozadí historických okolností zaznamenáva životný príbeh Jozefa Hajka, prvého a jediného slovenského absolventa pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Približuje jeho pôsobenie v Nakladateľstve Leopolda Mazáča v Prahe a v legendárnom Kníhkupectve Slovenskej ligy na Dunajskej ulici v Bratislave.
Monografická práca z oblasti literárnej vedy Literatúra ako existenciálna komunikácia, ktorej autorom je prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., skúma súvislosti medzi tvorbou umeleckej literatúry (poézie a prózy), literatúry faktu, filozofickými východiskami a autorskými zámermi tvorcov.
Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s knižkou literárnohistorických esejí Slovenské provokácie (vydal Spolok slovenských spisovateľov), ktoré venoval šiestim významným osobnostiam našej kultúry, a to Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi
Po publikácii Básnický svet Jozefa Leikerta (VEDA, 2017) ponúka jej autor, filozof a literárny vedec Dalimír Hajko, ďalší pohľad na mnohostrannú činnosť a tvorbu Jozefa Leikerta, monografiu zameranú na jeho tvorbu v oblasti vecnej spisby. J.
Známy literárny vedec a kritik Dalimír Hajko vo svojej najnovšej knihe esejistickým štýlom prezentuje Básnický svet Jozefa Leikerta. Posudzuje a komentuje rozsiahlu básnickú tvorbu Jozefa Leikerta, ktorý patri k najprekladanejším súčasným slovenským básnikom.
Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka.. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky (Porfyrios, Plutarchos, Seneca, Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty.
Život Júliusa Madarása je praktickou ukážkou, že v slovenských dejinách 20. storočia máme aj my svojho Dietricha Bonhoeffera. Miloval človeka a záležalo mu na ľuďoch. Pre všetky Madarásove kázne je príznačná kristologická orintácia.