Román Dážď slivkových kvetov je o láske, o vzťahoch medziľudských aj o vzťahoch k umeniu, o rozdielnosti kultúr, no najmä o úprimnosti. O úprimnom hľadaní pravdy, svojej podstaty. Navonok sa zdá, akoby sa nič dramatické nedialo, na hlavná hrdinka prežíva svoj vnútorný silný príbeh.
Štíhla útla knižočka s obálkou zlatej farby, uprostred ktorej hneď upúta podobizeň zlatovlasej ženy. Len čo v jej črtách rozpoznáme nespochybniteľnú tvár všetkých Boticcelliho žien, renesanciu potvrdia aj splývavé šaty polozmyselnej a polocudnej bielej látky.