SMRŤ je fascinujúca sama osebe. Týka sa každej živej bytosti, rovnako ľudí aj stromov. Snáď preto vnímame tému smrti veľmi osobne. Len málokto sa na ňu dokáže pozrieť s nadhľadom, z perspektívy života trvajúceho milióny rokov. V tomto kontexte získava smrť celkom iný význam. Odrazu je nevyhnutným predpokladom vývoja a pokroku.
Stál za kampaňou My sme les, ktorá vzrušila a zasiahla celú krajinu, a jeho filmy videli desaťtisíce divákov. Erik Baláž je vplyvný ochranársky aktivista i vnímavý filmár. O čom však premýšľa, keď sa sám túla divokou prírodou? Čomu venuje svoju pozornosť? Aké otázky si kladie?
Je začiatok mája. Hučiaca riava, napájaná topiacim sa snehom, mení smaragdovú vodu horských plies na bielu penu. Stovky prameňov krištáľovo čistej vody sa v tatranskej divočine postupne zlievajú, aby vytvorili jednu z posledných divokých riek strednej Európy.
Za posledných niekoľko tisícročí sa európska krajina zmenila viac ako si dokážeme predstaviť. Vysušili sme mokrade, zregulovali rieky, vyrúbali alebo premenili lesy, vyhubili veľké zvieratá. A predsa, existuje jedno miesto, ktoré sa takmer nemení. Zo skalnatej pôdy pod Kriváňom vyrastá Nesmrteľný les.