Jeden z najvýznamnejších básnikov súčasnej strednej generácie Erik Ondrejička sa vyprofiloval skôr na básnika filozofa, no vo svojej tvorbe sa často venuje aj večnej téme partnerskej lásky.
Básnik Erik Ondrejička až vo svojej desiatej zbierke poézie pristúpil ku knižnému publikovaniu básní, v ktorých nepoužil klasickú zvukovú výstavbu verša. Rýmy sa v nej vyskytujú iba výnimočne, na zdôraznenie cyklickosti niektorých procesov.
Zbierka súčasnej poézie.
Multimediálny projekt nočnej mestskej poézie súčasnéjho slovenského básnika, doplnený o špeciálne skomponovanú džezovú hudbu Miloša Železňáka a ilustrácie Petra Uchnára a Juraja Viteka. Do priloženého CD je zaaranžovaná hudba, zvuky a texty básní tak, aby vytvárali „viacvrstvový film bez obrazu“.
"Základné témy básnickej zbierky sú smútok za detstvom, ale aj nostalgia zo starnutia, originálne spracované rozhovory s Bohom, ktoré vedie moderný človek, téma smrti, ale aj romantika charakterizovaná skôr deficitom lásky než jej prebytkom. V zásade všetko témy, s ktorými sa musí nejako vysporiadať každý človek.