Jedno z vrcholných diel slovenskej povojnovej prózy je aj dnes strhujúcim čítaním a silným inšpiračným zdrojom. Plasticky líči osudy vykreslenej rodiny Habdžovcov z rázovitej západoslovenskej obce Vlčindol – prostredia, ktoré autor dôverne poznal, prototypom bola jeho vlastná rodina. Dielo po prvý raz vyšlo roku 1948 v troch zväzkoch s ilustráciami M. Benku.
Zachované zápisky z pozostalosti manželov Márie Jančovej a Františka Hečka, ktoré si viedli od roku 1936 až do roku 1960, keď prozaik zomrel, majú denníkový charakter. V období do konca vojny je dominantnou témou najužší rodinný okruh, výchova a zdravie detí, najmä tragická choroba mladšieho syna.