Základný zdroj filozofických problémov je potrebné hľadať v každodennosti. Náš život je neustálym rozhodovaním o tom, čo je pre nás reálne a čo fiktívne, čo je dôležité a čo vedľajšie, čo je možné a čo nie. Odpovede na tieto otázky hľadáme akoby automaticky, spontánne, a vlastne mytológia, náboženstvo, umenie i veda sú rozličnými podobami odpovedí.
Základný zdroj filozofických problémov je potrebné hľadať v každodennosti. Náš život je neustálym rozhodovaním o tom, čo je pre nás reálne a čo fiktívne, čo je dôležité a čo vedľajšie, čo je možné a čo nie. Odpovede na tieto otázky hľadáme akoby automaticky, spontánne, a vlastne mytológia, náboženstvo, umenie i veda sú rozličnými podobami odpovedí.
Základný zdroj filozofických problémov je potrebné hľadať v každodennosti. Náš život je neustálym rozhodovaním o tom, čo je pre nás reálne a čo fiktívne, čo je dôležité a čo vedľajšie, čo je možné a čo nie. Odpovede na tieto otázky hľadáme akoby automaticky, spontánne, a vlastne mytológia, náboženstvo, umenie i veda sú rozličnými podobami odpovedí.
Dať zbohom Marxovi, zabudnúť na neho? Dá sa to vôbec vzhľadom na to množstvo kníh, ktoré inšpiroval a ktoré boli o ňom napísané? Dá sa to vzhľadom na pozitívnu a negatívnu charizmu jeho ideí? Dá sa to vôbec čo už len vzhľadom na to, akú úlohu v 20. storočí hralo politické hnutie, ktoré do veľkej miery legitimizovalo samo seba odvolávaním sa na jeho dielo?
Filozofické koncepcie, ktoré obvykle súhrnne charakterizujeme ako novokantovstvo, vznikom ako i vrcholom svojho pôsobenia podstatne určovali spôsob filozofického myslenia na väčšine európskych elitných univerzít pred prvou svetovou vojnou. To znamená, že sotva možno plne pochopiť dynamiku vývoja filozofického myslenia v 20.
František Novosád (1948), profesor v odbore „dejiny filozofie“, pôsobí ako vedúci vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV a prorektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA). Zaoberá sa dejinami filozofie a sociálnych teórií. Najviac pozornosti venoval rozborom vývoja nemeckého myslenia druhej polovice 19. a začiatku 20.
Príbeh kultúry, tak ako ho podáva autor tejto knihy osloví aj širšie vedecké i laické spoločenstvo, a to svojou dôslednosťou a zmyslom pre detail. Vychádzajúc z antropologických predpokladov kultúry a jej historicky zakotvených koncepcií, interpretuje ju ako rámec pre ľudské bytie-vo-svete, skúma variácie spoločenskosti a genézu kultúrnych noriem.
Nová esejistická práca významného slovenského filozofa Františka Novosáda sa venuje kritickej analýze aktuálneho stavu slovenskej spoločnosti, zaoberá sa jej integritou a schopnosťou reagovať na výzvy súčasnosti. Moderné spoločnosti stoja pred problémom zvládnutia svojej vlastnej vnútornej dynamiky – octli sme sa pred ním aj my.
Kniha pojednáva o vývoji slovenskej spoločnosti na pozadí základných dejinných trendov 20. storočia. Rozhodujúcim procesom tohto obdobia bolo súperenie politicko-ekonomických blokov o svetovú moc.