Osemdesiate roky minulého storočia, najmä ich koniec, boli časom, kedy sme všetci zreteľne vnímali postupné zosýpanie sa sveta založeného na falošných heslách, na rituáloch osláv fyzickej práce, na rokmi pestovanej animozite robotníka voči intelektuálovi, na adorovaní „pokroku“, na neustálom zdôrazňovaní úspechov našej dediny a postupného „vyrovnávania
Práve táto morbídna fikcia je východiskovým bodom tejto hryzavo ironickej ponášky na dejiny. Slovensko ako spojenec Nemecka v “boji za nový svetový poriadok” veselo prosperuje zo zbrojárskych objednávok fašistickej superveľmoci, akurát, že situáciu komplikuje Vodcovo rozhodnutie presídliť Slovač na Krym.
