Obrazová poblikácia o histórii dopravy vo Vysokých Tatrách a pod Tatrami. Autori, Ivan Bohuš starší a Ivan Bohuš mladší, opísali prvé hospodárske cesty do tatranských osád, rozvoj automobilizmu, koľajovú dopravu v podhorí - Košicko- Bohumínsku železnicu s odbočkami až po dnešný stav dôležitej dopravnej tepny medzi Žilinou a Košicami.
Príbehy zemepisných názvov ponúkajú iný pohľad na dobre známe i odľahlé kúty Vysokých Tatier. Spočiatku boli názvy odvodzované najmä podľa vlastníckych vzťahov, neskôr zanechali v tatranskej toponymii svoju pečať lovci, bylinkári, hľadači pokladov, pastieri, baníci, drevorubači, uhliari Ich názvy vznikali najmä v 17. a 18.
Publikácia opisuje vysokotatranské doliny s ich odvetviami v historickom kontexte, od ich poznávania prvými lovcami, hľadačmi pokladov, baníkmi a nakoniec vedcami a turistami. Autor, známy tatranský historik, tu opisuje výstavbu starých hospodárskych ciest, turistických chodníkov, chát a množstvo iných zaujímavostí.
Dr. Edmund Téry (1856 – 1917) sa vypracoval z lekára baníckej chudoby v Banskej Štiavnici až na ministerského radcu pre zdravotníctvo v Budapešti. Autor publikácie sa zameral na Téryho ako na turistu, horolezca a mimoriadne aktívneho funkcionára turistických spolkov (Uhorského karpatského a Maďarského turistického spolku).
Z obsahu: Curriculum vitae - Nájomca (Starého) Smokovca - Svedectvá pamätnej knihy - Rainer v tvorbe ľudového veršotepca - Utajovaná kráľostká návšteva - Milovník prírody a propagátor turistiky - Rainerova chata - Čo nasledovalo - Pocta Rainerovi - Pramene a literatúra Obrazový materiál. Slovenský text
Pútavo, beletristicky písané príbehy „vtiahnu“ čitateľa do čias, keď prenikali do Vysokých Tatier prví návštevníci. Autor sa zameral najmä na životné príbehy vodcov, na pozadí ktorých sa odohrávali spoločenské zmeny, ktoré mali za následok vzostup i pokles záujmu o vodcovské služby.
Štefan Zamkovský prišiel do Tatier roku 1926 ako devätnásťročný mladík, prakticky s prázdnymi rukami. Začínal ako nosič na Zbojníckej a na Téryho chate. Neskôr sa vypracoval na chatára a v rokoch 1942-43 postavil vlastnú turistickú chatu v ústí Malej Studenej doliny. Počas SNP v nej ukrýval ľudí prenasledovaných gestapom.
