Končia 80-te roky minulého storočia a vysokoškolák Ľubo prežíva svoju prvú veľkú lásku. Postupne však zisťuje, že jeho Zuna, neobyčajne pekná študentka strednej školy, má ďaleko k ideálnej Polárii, ktorú si kedysi vysníval. Chvíľky eufórie striedajú dlhé chvíle neistoty a sklamania. No nielen Ľubova láska má niekoľko tvárí.
Texty básnickej zbierky Jána Feketeho (najmä prvých dvoch častí Nervy a Kozmologikum) sú plné ozvien a alúzií, zaznievajú v nich obzvlášť intenzívne ozveny poetík 60-tych rokov minulého storočia, apely sú však dnešné, naliehavé. Nie je to "kritika spoločnosti" a jej pomerov, Feketeho vzbura nie je v podstate ani vzburou, je výstražne vztýčeným prstom.