Autofikční román z temného období po sovětské invazi v roce 1968 nastoluje otázky o individuální a společenské paměti, traumatu a vině. Autor a jeho žena Zora Jesenská byli významnými osobnostmi slovenského kulturního života a jako tváře uvolnění 60. let byli posrpnovým režimem ostrakizováni. Pohřeb Z.
Vzpomínková próza překladatele a publicisty Jána Roznera vyšla na Slovensku v roce 2009 a hned se stala slovenskou Knihou roku. Formálním rámcem jsou vzpomínky na události v době od smrti do pohřbu jeho ženy Zory Jesenské roku 1972. Oba, Rozner i Jesenská, patřili po roce 1968 k zakázaným autorům.
Rozprávanie Jána Roznera, založené na zážitkoch z niekoľkých návštev hradu Devín. Spočiatku to boli výlety loďou s matkou a bratom kvôli zdravotným problémom. Potom sa tam dostal v dramatických rokoch nástupu fašizmu, keď sa bratislavskí Nemci schádzali na Devíne na politických manifestáciách.
Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine.
Prózy z pozostalosti: Prvá noc po fronte, O otcovi, O matke, Martin potom a niekoľko krátkych próz z posledných rokov sú tematicky pestré, súvisia s povojnovou realitou a autor ich situoval do Bratislavy, kde sa narodil a prežil väčšiu časť života.
Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine.