Kniha je pokračovaním súboru Listové tajomstvá z Mihalkovičovej tvorby: básnickej, esejistickej aj prekladateľskej (Rimbaud, Dickinsonová, Cros, Goethe, Verlaine, Rilke). V knihe sú tiež prítomné básne z ostatného obdobia básnikovho aktívneho reflektovania súčasnosti „vylúpnutej živými rezmi z konkrétnych faktov života“.
Kniha predstavuje autora v komplexnosti jeho literárnych prejavov, teda tak ako sa v skutočnosti uplatňuje v našom literárnom priestore. Popri jeho pôvodnej poézii tu nachádzame rozličné esejistické či naratívne texty o spisovateľoch či výtvarných umelcoch i rozhovory s básnikom.
Knižne debutoval zbierkou básní Ľútosť (1962), programovo sa zardil medzi básniokov tzv. trnavskej skupiny.