V deviatom literárnom diele sa autor zamýšľa nad príbehmi troch generácií predkov a troch generácií nasledovníkov. Spomína si na dobrých priateľov doma aj v zahraničí, na ktorých sa nedá zabudnúť, aj keby ste chceli. Vracia sa k starej láske - k nedávnym návštevám Ríma a Talianska. Všetko opisuje veselo, ale aj vážne, často je kritický - nešetrí ani seba.
Spomienky na detstvo, dospelosť a starobu, na cesty po svete, zaujímavé aj zabudnuté osobností. V rozhovoroch a úvahách o ľuďoch, rokoch a udalostiach Jozef Mikloško hodnotí dobu a prežitý život. Svoje poznania a skúsenosti opisuje otvorene a optimisticky, nikdy nestráca humor a neberie život, ani seba, príliš vážne.