Autor v Antimemoároch pútavým, esejisticko-rozprávačským štýlom rozprestiera pred nami svoj život a ruptúry svojej doby od oslobodenia 1945 cez dlhé roky komunistického režimu. Je to odysea cez stalinské 50. roky plné bezprávia, vzápätí znesiteľnejšie 60. roky a po dubčekovskej jari a okupácii: pracovné degradovanie a zákaz publikovania.
Pod názvom Nova et vetera, čiže Nové a staré, predkladá Július Vanovič jedenásť esejí o slovenskej literatúre. Žáner a kvality jeho eseje netreba predstavovať, dávno patrí medzi slovenských esejistov hodných toho mena.
Slovenský literárny vedec a esejista Július Vanovič napísal knihu fiktívnych listov, v ktorých sa provinciálnosť spája so svetovosťou, privátnosť s odkazmi na svetovú literatúru, filozofiu a tvorivé myslenie.
O režisérovi, ktorý najmä v šesťdesiatych rokoch minulého storočia žal svetovú slávu, doteraz niet v slovenskej kinematografickej literatúre ani dlhšej štúdie.
Nové antidialógy sú pokračovaním rozhovorov erudovaného znalca a kritika slovenskej literatúry s jej poprednými protagonistami.
V "liberálnejších" šesťdesiatych rokoch sme trochu pozabudli na to, že celé "budovanie socializmu" je založené na predstieraní a najlepšie ho charakterizuje anekdota o pacientovi, ktorý sa lekárovi sťažuje, že iné vidí a iné počuje. Dvadsaťročie normalizácie to dotiahlo ad absurdum a každodenný život premenilo na dokonalú potemkinovskú dedinu.
Kniha literárneho historika, kritika a esejistu o najväčšom slovenskom literárnom vedcovi 20. storočia Alexandrovi Matuškovi.
