Problém empatie a empatického vcítenia sa do umeleckého diela síce nie je v dejinách estetického uvažovania nový, ale v posledných desaťročiach môžeme vo svetovom a európskom umenovednom a estetickom diskurze sledovať opätovné oživenie tohto problému.
Ilúzia a iluzívne zobrazenie sa od svojich počiatkov spájalo prevažne s umeleckou tvorbou a snahou umelcov preniesť čo najvernejšie na dvojrozmerné plátno vonkajšiu realitu. Pokúsili sa ju zobraziť tak verne, aby namaľovaný obraz dokázal presvedčiť pozerajúcich sa divákov o tom, že to, čo vidia, je skutočnosť a nie len namaľovaný obraz.
Predložená publikácia je venovaná významnej osobnosti slovenskej kultúry druhej polovice 20. storočia – profesorovi Milanovi Hamadovi, ktorý svojimi výskumnými a publikačnými aktivitami výrazne prispel k poznaniu dejín slovenskej kultúry a vzdelanosti. K prehĺbenejšiemu vedeckému záujmu o kultúrnu a politickú históriu priviedol M. Hamada aj mnohých svojich žiakov.
Predložená publikácia podporená grantom Ministerstva kultúry sa venuje problému vzťahu slova a obrazu v slovenskom vizuálnom umení s dôrazom na umenie 60. a 70. rokov 20. storočia, pričom uhol pohľadu na danú problematiku je rozšírený aj o filozoficko-estetický aspekt, vďaka ktorému text nadobúda širšie kontexty.