Kniha sleduje málo známe, ale rovnako vzrušujúce obdobie po podpise Satmárskeho mieru medzi kurucmi a cisárskou armádou v roku 1711. Existuje dostatok faktov, že povstalci vedení kniežaťom Rákocim naďalej pokračovali v tajnej príprave na novú etapu povstania a že práve Liptov bol jedným z centier týchto príprav.
Už pri prečítaní názvu si niektorí dajú otázku, či ide o skutočné príbehy, alebo o autorov výmysel. Vyšetrovateľ by povedal, "prípady sa stali". Možno iným osobám, ako autor uvádza, možno v inom čase, ale v každom prípade sa udiali v obci, do ktorej sú zasadené.
Nepublikované novinárske zápisky a zážitky, ktoré autor objavil v zápisníkoch nových i tých, čo majú už päťdesiat rokov, ponúkajú čitateľovi zaujímavý exkurz do sveta iných kultúr a stretnutí s politikmi či kráľmi. Kniha približuje zákulisie novinárskej práce, chvíle napätia, politické praktiky aj vtipné situácie.
Autor, dlhoročný zahraničnopolitický redaktor, navštívil Čínu viackrát a v rozličných obdobiach, čo mu umožnilo zaznamenať a porovnávať jej obrovské premeny, ktorými prechádza táto najľudnatejšia, pôvodne zaostalá agrárna krajina v posledných štyroch desaťročiach.
Autor sa vo svojej knihe venuje takým pálčivým otázkam súčasnosti, ako je scientológia, moderné tajné spoločnosti alebo ešte stále citeľné následky mccarthizmu, ktorý označuje za novodobý hon na čarodejnice. Hľadá súvislosti v prípadoch zdanlivo odlišných.
V knihe Výhybky dejín autor Leopold Moravčík naznačuje, že svet mohol byť aj iný, a často nechýbalo veľa, aby sme žili inak alebo nežili vôbec. Preto sa kniha zameriava na dvanásť zlomových udalostí dvadsiateho storočia a jej autor, tieto udalosti "zaľudnil" osobnosťami, ktoré sa v rozhodujúcom okamihu ocitli v strede diania a svojím konaním prehodili výhybku dejín.
Kniha je o krátkom, ale udalosťami nabitom období liptovskej obce Lúčky, keď národné povedomie jej obyvateľov bolo silnejšie, ako ich kresťanská pokora. Obdobie, keď obyvatelia Lúčok dokázali takmer päť rokov ignorovať farára pokorného sluhu vyších úradov, či už cirkevných, alebo svetských a ktorý za hmotné statky zabudol na svoju niekdajšiu národnú horlivosť.