Po stáročia sa tešili mimoriadnej obľube: dobrodružné, hrôzostrašné aj sentimentálne príbehy označované ako ľudové čítanie. Poznali ich aj u nás. Poskytovali zábavu alebo vyvolávali napätie, mnohé pretrvali dodnes: historky o kúskoch šibala Eulenspiegela či obyvateľov mestečka Šilda, nášho Kocúrkova.
Na severe kopcovitá krajina, na juhu nížina, nájdete tu naše malé veľhory i slovenské more. A taktiež množstvo vzácnych pamiatok na rušné dejiny tohto kraja: hrdých hradov a malebných hradných ruín, majestátnych chrámov, umeleckých pokladov a vzácnych písomností.
Nič vraj nie je staršie ako včerajšie noviny – toto obľúbené tvrdenie platí iba podmienečne. V dobovej tlači, práve tak ako v knižkách zabudnutých autorov, sa totiž oplatí zalistovať i po desaťročiach, ba stáročiach, pravda, ak nás neodradí prach, ktorým zapadajú v knižniciach.
Táto knižka vás presvedčí o tom, že slovenské dejiny sa písali aj na východ od Tatier. Dozviete sa o pozoruhodných udalostiach z dávnej i menej dávnej minulosti Spiša, Zamaguria, Šariša, Abova, horného a dolného Zemplína. Ocitnete sa uprostred krvavej bitky pri Rozhanovciach, v ktorej Matúš Čák takmer zajal uhorského kráľa.
Dnes si už ľudia povesti nerozprávajú, v pamäti sa často uchovala iba matná spomienka. Zabrániť tomu, aby sa na ne nebodaj celkom zabudlo, majú knihy. Zberatelia či vydavatelia zaznamenali povesti tak, ako ich počuli od pamätníkov.
Ďaleko od domova, v Kanade dokončil Karol Manik svoje spomienky: na detstvo prežité v hornom Šariši, na prvú svetovú vojnu a taliansky front, na prevrat i vysťahovaleckú anabázu. S Anuškou, autorovou starou matkou, s jeho starými otcami či otcom, protagonistami druhej línie rozprávania, sa nikdy nestretol, jednako ich spája obdobná skúsenosť.