Táto novela je pre mňa špeciálna, pretože prvých 5 kapitol, je moja vlastná autobiografia. Zážitok, ktorý som naozaj prežila, zažila a zároveň sa stal životnou skúsenosťou na ktorú, do konca života nezabudnem. Zvyšok novely je domyslený romanticko dobrodružný príbeh, ktorý je popreplietaný mojimi úvahami o živote, cestovaní o všeličom inom.
Situácia s ampulkou sa podľa všetkého vyjasnila. Syra už nie je nahnevaná na Levanta, ktorý iba predstieral svoju smrť. Našla svojich rodičov a odchádza domov na západ. Tak potom prečo sa stále opakujúce vízie so záhadným mužom v modrej kapucni nekončia? Ale naopak - sú intenzívnejšie? Prečo cíti, že jej vzťah je sústavne niečím alebo niekým narúšaný?
The situation with the vial has, apparently, cleared up. Syra is no longer angry with Levant who had only been pretending his own death. She has found her parents and is now leaving to the West. So how come the ever repeating visions with the mysterious man in a blue hood havent stopped? Moreover - they have become more intense?
"Like a lost soul shimmering in the eye of a crow " "This is how I feel, this is how they wanted me to feel. I've been dragged into a situation not giving me any choice. I will do what I have to do!
" Ako stratená duša chvejúca sa v oku vrany " "Takto sa cítim, takto chceli aby som sa cítila. Som zatiahnutá do situácie, ktorá mi nedáva na výber . Urobím čo musím !
