Piata kniha básní Márie Ferenčuhovej je hypnotickou meditáciou o konci a prerode. Individuálny osud človeka sa v nej prepája s osudom vesmíru, mrazivo osobné a zároveň všobjímajúce obrazy intimity akoby presahovali samy seba a rozpínali sa do nekonečna. Černozem predstavuje znepokojivé básnické univerzum na pokraji kolapsu: je to fantastický svet, a možno realita.
Prvé vydanie Imunity z roku 2016 sa rýchlo rozobralo. Kniha získala široký ohlas u čitateľov na Slovensku a vyšla vo viacerých prekladoch v zahraničí. Získala ocenenia: Kniha roka v čitateľskej ankety Pravdy 2016, Cena Bibliotéky 2017, Cena Nadácie Tatrabanky 2017.
Ferenčuhovej bytostne civilná, mestská poézia, špecificky citlivá a vnímavá voči spoločenským fenoménom, v básnickej knihe Imunita nadobúda výrazne fyzický, až fyziologický charakter. Dlhodobá autorkina fascinácia momentom prieniku cudzorodého a obrany pred jeho účinkami tu dostáva biologický až medicínsky tvar.
Básne z zbierky Márie Ferenčuhovej očarili jednoduchou, no akiste aj silnou obrazotvornosťou či skromným postojom nasilu nevyčnievať.
Kniha sa venuje možnostiam filmového zobrazovania s dôrazom na temporalitu filmových aktualít, resp. dokumentárnych filmov, a k ich porovnaniu s charakteristikami a temporalitou písaného textu historických prác.
Autorka sa narodila v roku 1975, vyrastala v Bratislave, dospela v Paríži a vrátila sa späť do Bratislavy. Dnes prednáša na Vysokej škole múzických umení a prekladá z francúzštiny.
Autorka sa narodila v roku 1975. Vyštudovala filmovú dramaturgiu a scenáristiku. Poéziu a prózu publikovala v časopisoch park, Fragment a Host. Prekladá z francúzštiny, je redaktorkou filmovoteoretického časopisu Kino-ikon a zamestnankyňou VŠMU. K vlastnej domácnosti sa stále nedopracovala. Momentálne sa o to snaží v Bratislave.