V posledných dňoch, týždňoch a mesiacoch koronakrízy sa vraciam na Záhorie, do rodného domu, ktorý už neexistuje. Som ako tulák, čo po rokoch stojí so zatajeným dychom pred tabuľou s menom rodnej obce. Srdce mu bije v hrdle, ako tak hľadí na zhluk domov, na kostolnú vežu a prstom odratúva strechy okolitých budov, kým nenájde tú svoju.