Taliansko pútalo pozornosť európskych umelcov niekoľko posledných storočí vďaka mimoriadne bohatej kombinácii podnetov. Vďaka svojim antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy. Výtvarníci ale aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s nezabudnuteľnými epochami renesancie a baroka. Pre operných spevákov a hudobníkov bolo Taliansko kolískou opery.
Kultúrny vplyv Paríža na slovenských spisovateľov a výtvarníkov, ktorí tam mali možnosť v priebehu 20. storočia absolvovať kratší alebo dlhší pobyt, bol veľký a mal priame dosahy nielen na samotnú umeleckú tvorbu, ale aj na zmeny v uvažovaní o úlohách a postavení kultúry a na samotný životný štýl viacerých slovenských umelcov.
Rok 1938 bol pre umeleckú bohému v Bratislave medzníkom. Zánikom demokratického systému sa končí jej „zlaté“ obdobie. Autoritatívny režim, ktorý sa etabloval po vyhlásení Slovenkého štátu prináša do liberálnej atmosféry umeleckej bohémy disharmonické prvky a negatívne ovplyvňuje aj osobné vzťahy a priateľské väzby.
V Bratislave sa na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia etablovala prvá generácia slovenskej umeleckej bohémy. Tvorili ju spisovatelia a výtvarníci, tzv „zlatá bohéma“. Dvadsiate a tridsiate roky predstavovali obdobie bez politických obmedzení a nevídaného kultúrneho a spoločenského rozvoja. Zlatá bohéma pod vedením Tida J.
Doteraz nejestvovalo komplexné spracovanie slovenskej otázky v medzivojnovom období. Monografia mladého historika ponúka najprv syntetický pohľad na národný, štátoprávny, hospodársky, sociálny, kultúrny a geopolitický segment slovenskej otázky a následne analyzuje názory reprezentatívneho výberu osobností slovenskej politickej a intelektuálnej elity na slovenskú otázku.