Kultúrny vplyv Paríža na slovenských spisovateľov a výtvarníkov, ktorí tam mali možnosť v priebehu 20. storočia absolvovať kratší alebo dlhší pobyt, bol veľký a mal priame dosahy nielen na samotnú umeleckú tvorbu, ale aj na zmeny v uvažovaní o úlohách a postavení kultúry a na samotný životný štýl viacerých slovenských umelcov.
Rok 1938 bol pre umeleckú bohému v Bratislave medzníkom. Zánikom demokratického systému sa končí jej „zlaté“ obdobie. Autoritatívny režim, ktorý sa etabloval po vyhlásení Slovenkého štátu prináša do liberálnej atmosféry umeleckej bohémy disharmonické prvky a negatívne ovplyvňuje aj osobné vzťahy a priateľské väzby.
V Bratislave sa na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia etablovala prvá generácia slovenskej umeleckej bohémy. Tvorili ju spisovatelia a výtvarníci, tzv „zlatá bohéma“. Dvadsiate a tridsiate roky predstavovali obdobie bez politických obmedzení a nevídaného kultúrneho a spoločenského rozvoja. Zlatá bohéma pod vedením Tida J.
Doteraz nejestvovalo komplexné spracovanie slovenskej otázky v medzivojnovom období. Monografia mladého historika ponúka najprv syntetický pohľad na národný, štátoprávny, hospodársky, sociálny, kultúrny a geopolitický segment slovenskej otázky a následne analyzuje názory reprezentatívneho výberu osobností slovenskej politickej a intelektuálnej elity na slovenskú otázku.