Básnická zbierka Záznam Martina Vlada je v poradí jeho desiatou. Autor, zdá sa, opustil experimentálne pokusy s básnickým textom, ktoré boli príznačné pre jeho dve ostatné zbierky a v tejto knihe sa opäť vrátil k poetike, ktorú čitatelia poznajú z jeho prvých básnických zbierok.
V tejto zbierke sa nachádzajú nielen experimentálne ladené básnické cykly, kde hra s písmenami a číslami vyjadruje istú túžbu a jej naplnenie, ale aj také, čo nevybočujú z rámca tradičnej poetiky. V nich sa autor vracia do 70. rokov minulého storočia a svoje spomienky uzatvára vo voľnejšie nadväzujúcich básňach.
Mierne uletená edícia Flexibuk je zameraná na kreativitu a vzájomnú konfrontáciu umelcov. Zaujali nás ľudia, ktorí sa spoliehajú na vlastnú intuíciu a vyhýbajú sa cieľovým páskam: tentokrát básnik Martin Vlado a skupina 9 fotografov pod vedením Leny Jakubčákovej. Nič viac, ani menej: iba ďalší Flexibuk v mierke 1:9.
Vladove poviedky o nevratných deformáciách situované do mestského prostredia neskúmajú neživý technický materiál, ale v hľadáčiku majú ľudskú bytosť, jej reakcie a vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k zlomu, rozpadu, deštrukcii. Krátke prózy však nenesú v sebe stopy ťažkej tragiky, skôr nenásilným humorom a iróniou vyvolávajú úsmev.
Martin Vlado, rodený Košičan, autor siedmich básnických zbierok a prozaického diela Mestský pustovník získal dvakrát po sebe (2012, 2013) Prémiu BÁSNE Asseco solutions, v roku 2005 mu redakcia Slovenských pohľadov udelila Cenu za prózu.
Tento autor mladšej strednej generácie už osvedčil svoj literárny talent, či nadanie vo viacerých zbierkach poézie. Mestský pustovník je jeho prozaický - poviedkový debut, o to viac prekvapí až neskutočne vyzretý text, dobre vystavaný príbeh, prirodzenosť a ľahkosť, akou sa pohybuje v prozaických vodách.
Zbierka, členená na tri časti, sa aj vďaka umeleckej, ale predovšetkým osobnostnej zrelosti autora, sústredí na prežívanie kompromisných zamotaných situácií. Autor ich však nevníma ako prekážku, naopak, sám sebe dovoľuje prežiť i tieto stránky života a vďaka nim ďalej dozrieva.
Martin Vlado poéziu publikoval až po roku 1989 v rôznych časopisoch (Dotyky, Literárny týždenník, Slovenské pohľady atď). Vladova autorská pozícia bola pri jeho vstupe do literárnych vôd jednoznačne marginálna. Jeho naturel sa formoval bokom od skupín jemu príbuzných autorov, no zrejme nielen preto má v porovnaní s rovesníkmi osobitný štýl a poetický záber.