Modlíme sa, aby sme zostali triezvi, sústredení či solventní. Modlíme sa, keď sa ukáže, že hrčka v našom tele je malígna. Keď sa nám rozpadáva manželstvo. Modlíme sa. Nechceli by sme sa však modliť... Častejšie? Lepšie? Hlbšie? Mocnejšie? Zanietenejšie, s väčšou vierou?
Zvládnete to, nech už je „to“ čokoľvek – finančné problémy, úžľabiny vzťahov, zdravotná kríza... Všetci sa občas nazdávame, že sa to nedá. Obávame sa, že nás už nikdy neopustí depresia, neustane krik, neodíde bolesť. Zjasnie ešte niekedy nebo? Stane sa toto bremeno ľahším? Áno!
Okolo nás Boh režíruje väčšiu ságu, ktorá sa nám v tejto knihe otvára cez zaujímavé pohľady Maxa Lucada na viaceré biblické aj súčasné príbehy plné Božích zvratov a nečakaných rozuzlení. Potrebujeme vedieť o svojom pôvode. Poznanie nás spája a púta k niečomu väčšiemu, ako sme my sami.
Všetko sa to stalo za okamih, ten najpozoruhodnejší zo všetkých okamihov. Boh sa priblížil. Neprišiel ako záblesk svetla či neprístupný dobyvateľ, ale ako ten, ktorého prvý plač počuli roľnícke dievča a ospalý tesár. Ruky, ktoré ho držali ako prvé, nemali pekne upravené nechty, boli špinavé a mozoľnaté. Nijaký hodváb.
Dvadsaťdvaslovná prehliadka nádeje sa začína Bohom, končí sa životom a povzbudzuje nás robiť rovnako. Dostatočne krátka na to, aby sme si ju napísali na servítku či naučili sa ju naspamäť, a predsa taká hutná, že prestála dve tisícročia búrok a otázok. Ak neviete o Biblii nič, začnite tu. Ak o nej viete všetko, vráťte sa sem. Všetci to potrebujeme pripomenúť.
„Lucado so zručnosťou chirurga rozpoznáva a identifikuje rakovinu strachu, ktorá sa týka každej ľudskej bytosti, a s rovnakou precíznosťou necháva plynúť slová uzdravenia, ktoré prenikajú priamo do srdca.“ Publishers Weekly ZDÁ SA, ŽE KAŽDÉ RÁNO SO SEBOU PRINÁŠA NOVÉ DÔVODY, PREČO SA BÁŤ.
Dochádza nám láska? Zdá sa nám ťažké milovať? Len s ťažkosťami odpúšťame ľuďom navôkol? Trpezlivosť sa stáva ohrozeným druhom? Láskavosť zabudnutou cnosťou?