Ještě před osmi týdny byl můj život zcela dokonalým načasováním stereotypu a povinností. Naprosto nic mě nemohlo rozhodit, nic se neodehrávalo mimo můj pevně stanovený plán. A potom se to stalo. Martha, moje pravá ruka, žena, která pro mě pracovala a byla mi spíš rodinou než zaměstnancem, nás navždy opustila.
Nepoznáš ma... Nie som ako iní bossovia mocných svetových syndikátov. Ja sa nevyžívam v krviprelievaní a točení špinavých obchodov. Netúžim po mamone, nechcem stále viac. Neovládajú ma majetky a túžba ich zveľaďovať. Vojny gangov takmer vymizli, obchody prebiehajú pokojne, intrigy trestám a podvody odhaľujem skôr, ako sa zrealizujú.
Ona Sedela na posteli v spálni, ktorú s ním zdieľala už dva roky, a slzy máčali jej krásne pehy. Bola plná sklamania a smútku pre niečo, čo nikdy nemala. Cítila to hlboko vo svojom srdci. Jej túžba demolovala jej sny, jej nádeje, aj ju samotnú, lebo na bielej paličke svietil aj tento mesiac iba jeden prúžok. Vedela, čo bude nasledovať, a rozplakala sa ešte viac.
Nenávidím, keď sa musím podriadiť, ale rodina a jej postavenie sú desiatky rokov u nás nadradené osobným preferenciám a pocitom jednotlivca. „Pôjdeš do Ameriky a zoberieš si dcéru nášho najlepšieho priateľa." Dohodnutá svadba v dvadsiatom prvom storočí?
