Komentovaná antológia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy obsahuje prozaickú tvorbu členov hnutia DAV z rokov 1922 až 1926 (J. Tomášik-Dumín, A. Sirácky, D. Okáli, J. Poničan, L Novomeský, E. Urx, J. Elen, J. Zindr, P. Jilemnický).
Knihou Svet starovekého Grécka vstupujeme do života starých Grékov, do ich každodenných radostí, úspechov aj strastí. Spoznávame život v mestách, na poliach, v horách, dostávame sa medzi roľníkov, rybárov, remeselníkov, intelektuálov, športovcov, ale aj medzi prostitútky.
Súborné vydanie prvých štyroch básnických zbierok jedného z najvýznamnejších európskych básnikov, ktoré pôvodne vyšli v rozmedzí rokov 1997 2003: 80-967760-4-5, Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej, Korene neba. Básne z posledného storočia, Básne pre mŕtve dievčatá.
Ponorte sa do slávneho obdobia gréckych dejín, ktoré môžeme označiť i za úvodnú kapitolu európsky písanej histórie. Objavilo sa tu mnoho slávnych postáv, ktoré sa stali hrdinami veľkých príbehov. Európa prijala prostredníctvom Grékov písmo, vznikli nové formy literatúry, histórie či filozofie.
Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i., ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly.
Od druhej polovice 90-tych rokov 20. storocia autorova tvorba vyrazne ovplyvnila podobu slovenskej poezie a urcovala jej dalsie smerovanie. Básnická kniha s eponymickým názvom Michal Habaj otvorila v roku 2012 nove tvorive obdobie autora a znamenala obrat v sposobe a charaktere jeho basnickeho vyjadrenia.
Atlantída, Thule, Karpaty či Británia? Ako vznikli tieto pojmy, ktoré pravidelne používame? Prečo človek odpradávna hľadal na západe krajinu blažených alebo ako vznikla naša predstava o jednorožcovi?
Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok? Môžeme obnoviť mýtus básnika, a, ak áno, potom za akú cenu?
Písmo, mestá, lode, víno, spracovanie železa – to sú len niektoré z vymožeností, ktoré Feničania rozšírili v Stredomorí. Hnaní odvahou a snahou po zisku sa príslušníci tohto národa plavili na malých drevených plavidlách v ústrety nepoznaným krajom. Cestu si v ďalekých krajinách nekliesnili pomocou zbraní, ale svojou prešibanosťou a šikovnosťou.
Básnik a literárny vedec Michal Habaj v monografii Básnik v čase sleduje tvorbu našich moderných básnikov medzivojnového obdobia Jána Smreka, Emila Boleslava Lukáča, Laca Novomeského a Jána Roba Poničana so zreteľom na to, že poézia vždy a nevyhnutne existuje v čase, v čase vzniká i zaniká.
Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok? Môžeme obnoviť mýtus básnika, a, ak áno, potom za akú cenu?
Publikácia prináša nový pohľad na jednu z kľúčových postáv slovenskej poézie 20. storočia. Sústreďuje sa na prvé obdobie básnickej tvorby Jána Smreka, ktorú skúma v dosiaľ opomínaných kontextoch a súvislostiach, s ohľadom na dobovo aktuálne estetické, filozofické a spirituálno-náboženské koncepcie.
Odkazuje tiež na gesto mojej debutovej básnickej zbierky: v tomto zmysle sa pre mňa kruh uzatvára na tom najmenej očakávanom mieste.
Michal Habaj Osud človeka polárna noc bez konca: padla na kraj: na šíry kraj: ty a ja: blúdime jeden v druhom: uprostred temnoty: čo zahalila svet: záves smrti záves prázdnoty: videla si vtáka letieť oblohou: videla si srnku vhupnúť do húšťavy: videla si pramenistú vodu dýchateľný vzduch: videla si svet mimo monitora: kedy naposledy kedy naposledy: odlom mi z klávesnice: