Zemitá poézia Oľgy Gluštíkovej nerozlišuje medzi krásnym a škaredým, vysokým a nízkym. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Súčasne poukazuje na symbiózu medzi človekom a krajinou, pri ktorej je existencia jedného organizmu podmienená bytím toho druhého.
Príbehy, momenty a "zapisovanie tela". To všetko obsahuje Atlas biologických žien (Edícia mladých slovenských autorov časopisu Dotyky), ktorý je druhou básnickou zbierkou poetky Oľgy Gluštíkovej. Texty sú priamou rečou osôb, odhaľujú intimitu a telesnosť autorkiných hrdiniek.
Zbierka básní Uložená do stromov predstavuje kompaktnú a reprezentatívnu kolekciu mladej sviežej slovenskej poézie. Gluštíková sa nenecháva zväzovať svojimi bezprostrednými predchodcami a súčasníkmi; je iná prirodzene a tvorivo rozvíja vlastnú poetiku. Dielo je ďalším míľnikom na tvorivej ceste nádejnej literárnej osobnosti.