Najvýznamnejšie básnické dielo slovenskej literatúry s protivojnovou tematikou je stále aktuálne ostrým odsúdením morálneho a spoločenského úpadku a ponížením ľudskosti, ktoré vojnový konflikt prináša.
Azda najznámejšie Hviezdoslavovo dielo púta pozornosť vydavateľov už viac ako 130 rokov. Napriek tomu, že Hviezdoslavov jazyk považuje široká verejnosť za ťažký, stále existuje skupina čitateľov, ktorú toto dielo osloví. Svedčí o tom aj fakt, že bola vydaná v rôznych vydavateľstvách viac ako tridsaťpäťkrát a to nielen v slovenskom jazyku.
Zámerom zostavovateľa Jána Gbúra zjavne nebolo potvrdiť Hviezdoslavov status „maturitného” autora par excellence v podobe akejsi povinnej čítanky školského hviezdoslavovského kánonu.
