Jeden z mnohých sa zastavuje v sústredenom pohľade do seba. Zdá sa mu, akoby ním otváral bránu labyrintu, ktorý ho do seba vťahuje. Napriek istým obavám sa podvoľuje jeho sile. Postupne odkrýva chodby labyrintu, kreslí jeho mapu. Nachádza tu úlomky pravdivosti, ktoré nasvecujú jeho podobu, jej skryté časti. Neskláňa pred nimi pohľad.