Duša je ako malé pierko, ktoré sa odpútalo od vtáka letiaceho do neznáma a toto pierko si len tak poletuje a poletuje nekonečným priestorom, nemôže nič, len nechať sa viesť vetrom tam, kam ho osud zavanie. Je upadnutá do singularity, kde žije v nekonečnom snovom svete. Keď ich je viac, nájdu si cestu k spoločnému snu.
Život je tak krehký v tom vesmíre nekonečnom. Pohybuje sa na tak tenkom ľade, ktorý už praská a ani o tom nevie, že už praskol. Život je ako neobmedzené množstvo križovatiek osudu. Kde sa rozhodujeme kam náš život povedie. Sú to ťažké skúšky životom, ktoré formujú náš charakter, aký sme a aký budeme v myslení.