Hlavnou postavou románu je slobodný takmer päťdesiatročný muž, alkoholik, ktorý sa kvôli žene rozhodne začať nový život a prihlási sa na protialkoholické liečenie. Sloboda opisuje pobyt svojho hrdinu na psychiatrickej klinike, priebeh jeho liečby, a to s dôvernou znalosťou prostredia i ľudí – pacientov, lekárov i zdravotníckeho personálu.
Autobiograficky ladený román brilantného fabulátora ponára čitateľa do mladomanželského sveta, do ktorého rušivo zasahujú spoločenské problémy. Hlavný protagonista Daniel sa pokúša preniknúť k snom a túžbam svojej manželky, no namiesto toho sa od nej stále viac a viac vzďaľuje, až sa začne topiť v bezvýznamnej žiarlivosti.
Poviedková zbierka, ktorá prvý raz vyšla v roku 1986, pokrýva všetky Slobodove témy: vzťahy medzi mužom a ženou, otcom a synom, vzťah v pracovnom kolektíve i v rodine. Navonok sa poviedky javia ako humorné, no v skutočnosti sú vážne, odkrývajú vnútorné stavy a zážitky človeka tej doby.
V zbierke poviedok Herečky znovu vystupujú svojrázne Slobodove postavy a postavičky, pri ktorých máme pocit, že ich už dôverne poznáme. Zbierka obsahuje aj poviedku Armagedon na Grbe o smrti autorovej matky, ktorá súvisí s divadelnou hrou, ktorú Sloboda napísal pre Divadlo Astorka Korzo ´90.
Útla próza, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1971, je autobiografickým záznamom zážitkov z detstva a mladosti. Romaneto Don Juan je desiatym zväzkom edície Slobodových diel v novej grafickej úprave Boris Meluša, za ktorú získal Národná cenu za komunikačný dizajn. "Hrdina miluje ženy a je politikom. Viac nemôže chcieť ani jedna žena.
Román Podzim (Jeseň) je volným pokračováním nejúspěšnějšího Slobodova díla románu Krev a zároveň poslední knihou, která vyšla za autorova života. Na jejích stránkách se spisovatel opět stává hlavní postavou svého textu, jen místo Hospodáře přichází Děda, muž ani ne tak starý, jako spíš unavený konáním každodenní lopoty řemesla žít.
Hrdinom útleho románu či novely z roku 1969 je mladý muž, statočne sa spovedajúci zo svojho životného pocitu, zo vzťahu k priateľom a najmä ženám. Nevyrovnaný starý mládenec v príbehu uniká pred spoločnosťou a jej problémami bez toho, aby sa jej usiloval porozumieť.
V románe Krv (1991) autor na pozadí spomienok z predchádzajúcich rokov života zobrazil udalosti, ktoré viedli k spoločenskému zvratu v novembri 1989. Román, tak ako všetky Slobodove diela, je vo svojej podstate postavený na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je charakteristický rozprávačský štýl.
Poviedky zo zbierky Útek z rodnej obce boli pôvodne publikované v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Dotyky, Mladá tvorba. Obsahujú postavy a postavičky hrdinov, ktorých v zásade jednoduché kolízie a zápletky povyšujú do zaujímavých osudov.
Próza Jeseň sa odohráva v 90. rokoch 20. storočia. Udalosti denného života, práca na divadelnej hre, nový scenár, prestrihy do minulosti, blízke osoby (žena, dcéra, vnučka, ale aj mŕtvi rodičia), svet (prímestská dedina, niečo z Bratislavy), to všetko poprekladané reflexiami najmä na biblické témy.
Každodennosť, ktorú si tak zúfalo potrebujeme prikrášliť, vzbudzovala v autorovi celý rad znepokojujúcich otázok o jej zmysle. Príbeh filmového scenáristu, muža frustrovaného zložitým vzťahom k matke i manželke, pracovnými neúspechmi a smrťou otca, rozpráva o protiklade medzi rozumom a citom.
Slobodova Láska to sú reflexie, zážitky i postrehy muža tesne po tridsiatke. Autor zachytáva fiktívne detaily, ktoré sa prekrývajú s realitou.
Rubato znamená po taliansky nepravidelne, nepokojne, s meniacou sa rýchlosťou, zároveň aj skladbu v nie celkom predpísanom tempe. Také je aj Slobodovo Rubato, voľné pokračovanie Uršule. Opisuje osudy bezdetnej vydatej štyridsiatničky Uršule žijúcej v malej dedine.
Znovuobjavený, čitateľmi stále viac vyhľadávaný a znalcami literatúry uznávaný slovenský spisovateľ Rudolf Sloboda je autorom mnohých nadčasových diel, divadelných aj filmových scenárov a dvoch kníh pre deti.
Príbeh románu sa začína príchodom hlavnej postavy Urbana Chromého do Ostravy. Urban dobrovoľne ukončil štúdium na filozofickej fakulte, predal knihy, priatelia mu vrátili dlhy a nikomu nepovedal, že odchádza pracovať do železiarní. To, čo prežíva, sa nedá nazvať nijako inak iba ako hľadanie samého seba.
Silne subjektívny, nepochopiteľne životne autentický ráz Slobodovej tvorby, jeho až neznesiteľne intenzívne a sebatrýznivé sebaskúmanie zo všetkých mysliteľných strán, ktoré samozrejme presahovalo aj do skúmania a komentovania fragmentov okolitej reality, a ďalej jeho neviazaný, esteticky nenormovaný, netradičný mix rozprávačských a sujetovo-kompozičných postupov so
Román Krev jsem psal rychle. Neměl jsem žádný přesný plán. Snažil jsem se popsat duševní stav úředníka, kulturního pracovníka, který po listopadu 1989 zjistil, že je odepsaný, odstavený; jeho frustrace nespočívá jen v politickém krachu, ale také v poznání, že se stal starcem. Nejprve ho samotné zestárnutí začne zajímat, má k němu takový zvláštní vztah.
Malé příběhy malého chlapce, který vidí svět svérázně dětským způsobem a také dětsky mudrlantsky reaguje na všelijaká každodenní dobrodružství - proč je třeba, aby měly šachy pravidla, proč si nesmím hrát s cizím psem, proč zvířata nemluví, proč jsou mořští živočichové stejně důležití jako egyptští králové?
Čtyřicetiletý scenárista se snaží vytvořit námět na filmový scénář ve chvíli, kdy se ocitl v hluboké tvůrčí i osobní krizi.
