Dida a Mima sú sestry. Rané detstvo prežili vo veľmi náročných podmienkach, boli to tuláčky odkázané samy na seba. V roku 1980 sa dostanú do detského domova. Rozprávačka Dida opisuje svoj život najskôr v diagnostickom ústave, neskôr v detskom domove a s predstieranou ľahkosťou vykresľuje deti aj dospelých, ktorí sa stali jej veľkou rodinou.
Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, no ich životy zakrátko zmenila španielska chrípka.
Vanda Rozenbergová, niekoľkonásobná finalistka ocenenia Anasoft litera, prichádza s novinkou, ktorej text je doplnený kresbami autorky. Zjedol som Lautreca, fiktívnou autobiografiou mladého muža narodeného v roku 1994. Rozprávač príbehu Bubi opisuje svoje dospievanie, ktorému dominuje zvláštny vzťah s matkou.
Muži z Dolného Valu sa schádzajú vo svätostánku, v krčme, kde riešia osobné aj medzinárodné vzťahy. Na výlete v Holandsku stretnú Vanesu, osobu s nevšedným syndrómom a ich svety sa pretnú. Niekto trávi psy, niekto zavraždí ženu a niekto klame. Stupňovanie dôvery, stupňovanie lží a láska, v ktorej víťazí tretí.
Když bylo Karole osm, ocitla se v nové rodině. Dnes má nevlastního bráchu, mámu, tátu i dědu. Bratr Oskar je astrální cestovatel, otec Jan připomíná Gándhího a v sousedství bydlí divní neoliberálové. Karolina nejlepší kamarádka je Karolova máma a Karol je zase Oskarův nejlepší kamarád. Je to jednoduché, pochopíte to rychle.
Karola sa ako osemročná ocitla v novej rodine. Má nevlastného brata, mamu, otca aj deda. Brat Oskar je astrálny cestovateľ, otec Ján pripomína Gándhího a v susedstve žijú čudesní neoliberáli. Karolina najlepšia priateľka je Karolova mama a Karol je zas najlepší kamarát brata Oskara. To je ľahké, to pochopíte rýchlo.
"Všetko je na mne," hovorí chlapec. Je viac ako chlapec, má za sebou prvých dvadsaťpäť rokov života a chcel by zabezpečiť rodinu bez matky, ustrážiť sestru, vychovať brata a postarať sa aj o toho, kto žije v jame. Veľkolepý príbeh z Usranca, ktorý odkrýva táto útla knižka, je vyrozprávaný z troch perspektív.
V živote niekedy platí, že kým si veci uvedomíme, býva už neskoro. Tento príbeh môže byť povzbudením: nikdy nie je neskoro. Autorka románu potvrdzuje povesť výbornej pozorovateľky medziľudských vzťahov, ktorá vie v správnom pomere vyvážiť veci smiešne s vecami smrteľne vážnymi.
Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach, nevere a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa celkom obyčajne dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia. Príbehy zaujmú rôzne typy čitateľov.