O našom národnom obrodení, jeho osobnostiach a jednotlivých obdobiach obrodenia vyšiel celý rad publikácií, ktoré sa usilovali postihnúť tému z určitého hľadiska a prístupu, zväčša podľa presvedčenia autora.
NEZNÁME DEJINY?
Kniha Odklínanie histórie - a pravdy o vzťahoch Západu k Slovanom prináša v prvých kapitolách výrazne skrátenú syntézu základných myšlienok publikácií Dávnovekej Európy (2011, 2016) a Zamlčaných dejín (2014, 2015, 2016), a zároveň však aj nové analýzy a interpretácie, ktoré idú za pohľady a poznanie v uvedených publikáciách.
Práca po novom vymedzuje miesto a význam generácie Všeslávie (P. J. Šafárika, J. Kollára, F, Palackého a K. Kuzmányho) pri formovaní národného povedomia na Slovensku spolu s všeslovanskou myšlienkou a vývoj názorov na slovensko-českú spolupatričnosť, koexistenciu a problémy, ktoré ich sprevádzali.
Vývoja názorov na človeka v dejinách filozofie od antiky po nemeckú klasickú filozofiu. Pokus o ucelený pohľad na problematiku človeka, ako ho riešili hlavní predstavitelia filozofie v jednotlivých historických obdobiach (v antike, renesancii, v novovekej filozofii, osvietenstve a v nemeckej klasickej filozofii).
Na základe svojho mnohoročného bádania známy slovenský autor rozkrýva zákulisie zmanipulovaných dejín Európy, ktoré vyplývalo z protislovanského zamerania západnej Európy po viac ako dve tisícročia. V pozadí boli a naďalej sú mocensko-politické záujmy Západu. Európania, ako dokladá autor, žijú vo falošnom historickom povedomí.
Zbierka Ponad víchrice predstavuje výber z celoživotnej tvorby autora, rozdelený do dvoch časti - zbierok. Prvá pod názvom Nebesá v hlave obsahuje najmä lyriku a verše o Domove a vlasti. Druhá pod názvom Víchrice v hlave je špecificky zameraná na protivojnovú poéziu. Má štyri cykly.
Minulosť Slovanov, a s ňou súvisiaci pôvod a začiatky Slovenov-Slovákov, sú zaťažené účelovými dezinformáciami. Ich minulosť bola dlho zamlčovaná, prekrucovaná, spochybňovaná, zahmlievaná a odcudzovaná. Toto úsilie malo za cieľ vytrhnúť Slovákov z ich vlastných koreňov. Historiografia pritom vyzdvihovala barbarstvá západného sveta, ako ideál ľudstva.