Spoločnosť rozdeľuje ostrá hranica. Leží medzi bezprostrednými susedmi, medzi obyvateľmi jedného mesta i jednej krajiny. Je neviditeľná, no o to citeľnejšia. Sociologička Zuzana Kusá píše o hranici záujmu a vnímavosti voči potrebám iných, balansuje na tomto ostrom reze a snaží sa zistiť, nakoľko je táto neviditeľná hranica priepustná.
Monografia ponúka analýzu každodenných podôb vzdelávania v triedach základných škôl, ktoré navštevujú aj deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a deti patriace k viditeľným menšinám. Je založená na etnografickom pozorovaní v triedach a rozhovoroch so žiakmi, učiteľmi, rodičmi a ďalšími osobami, ktorých sa týka vzdelávanie.