Bývaš na poschodí, máš dvanásť, vonku je búrka, hromy bijú... Je noc a ktosi-čosi ti zvonka klope na okno. Otvoríš mu? Neotvoríš? Vykračuješ si po lese. Je krásny jarný deň. Okolo teba veselo poskakuje priateľský pes. Nechceš síce, ale i tak sa pred tvojimi očami odohrá niečo nanajvýš podozrivé. Čo spravíš? Pôjdeš na políciu? Či radšej nie?
Jemný a láskavý humor plynúci z každodenných maličkostí a skľučujúce antiutopistické prostredie blízkej budúcnosti – Zuzana Mojžišová spája tieto kontrasty do pútavého príbehu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie.
Sociálny cestopis za rómskym ľudom vznikal ako plynulé, komentované prepájanie úryvkov autentických rozhovorov (oral history) uskutočnených v rámci etnomuzikologického terénneho výskumu v rómskych osadách na východe Slovenska s denníkovými záznamami vznikajúcimi priamo na tvári miesto. Kniha je súčasťou etnomuzikologického projektu Šilalo paňori / Studená vodička.
Medzivojnové obdobie. Budovanie republiky. Pánu Bohu za chrbtom, na samom východe nového štátu vzniká moderný psychiatrický ústav. Lekári a pacienti. Ich príbehy. Nevyskúšané liečebné postupy. Blázinec obkolesený múrom. Aby nebolo ľahké vniknúť dnu a dostať sa von. Zatiaľ je obloha nad krajinou jasná, ale búrkové mračná sa nezadržateľne blížia...
Reči o láske bývajú banálne a prefláknuté, a napriek tomu možno celkom vážne povedať, že román Zuzany Mojžišovej Bon voyage je ľúbostný román so zlým i dobrým koncom. Je to krutá, láskavá, humorná a najmä presná próza, pričom akýkoľvek happyend je zakomponovaný priamo v možnosti čítať ju.
Literárny svet Zuzany Mojžišovej je mystifikáciou javov skutočnosti všedného sveta, kde sa slová volia nenáhlivo, teda postupne, s dôkladným ohľadom na doliehajúci časopriestor. Zrod mozaiky autorkiných príbehov s viaczmyselným názvom Afrodithé asociuje analógiu s bájnym zrodom bohyne krásy, t. j.
