Tina je najšťastnejšie dievčatko pod slnkom. Konečne sa stala školáčkou a spoznala Fridu, s ktorou tvoria nerozlučnú dvojicu od prvej chvíle. Po vianočných prázdninách sa však Frida odsťahuje s rodinou do iného mesta. Čo sa stane, ak sa nerozlučné priateľky musia rozlúčiť? Ako sa dá zniesť neprítomnosť tej druhej? Ako zostať kamarátkami aj naďalej?
Dospelí sú niekedy čudní: myslia si, že najlepšieho priateľa si treba vybrať tak, aby býval čo najbližšie. Ale dá sa to? Nedá, lebo najlepšieho priateľa si vyberáte srdcom… a tak sa potom nemôžu čudovať, keď Tina náhodou stretne Fridu v ZOO a rozhodnú sa zmiznúť… Ako dopadne ich dobrodružstvo?
Ako vyzerajú ideálne prázdniny? Predsa na opustenom ostrove so svojou najlepšou kamarátkou. Pri chytaní rýb, hádzaní sa do morských vĺn a pozorovaní divých zvierat... Až kým sa pri ockovej návšteve blankytná obloha nezamračí... Tina si však zvykne nájsť dôvod na šťastie aj v povážlivej situácii. Dokáže to aj tentoraz?
Škola sa skončí čo nevidieť a Tina má radosti na rozdávanie. Pokojne by o tom aj napísala knihu. V skutočnosti sa to stalo, hoci dielko nie je ešte dokončené. Kniha je už zbalená spolu s ostatnými vecami, ktoré si berie na prázdniny. Radosť zo života však trochu skalia isté rodinné komplikácie.
Tina je stále šťastná, aj keď sa Frida odsťahovala. Ešte vždy sú najlepšími priateľkami a keď sa stretnú, sú mimoriadne šťastné, ako hovorí Tina. Najradšej sa hrajú na strome, či už na opice, alebo na domácnosť. I keď si v škole našla aj iných kamarátov, miesto v jej lavici ostáva prázdne, pre prípad, že by sa Frida vrátila.