Keď sa Eliška vybrala z lesa medzi ľudí, netušila, čo tým spôsobí celé mesto je z nej hore nohami! Podarí sa jej nájsť v neznámom prostredí útočisko a nových priateľov? Eliška nie je strašidlo je príbeh o tom, že doma môžeme byť aj tam, kde na prvý pohľad nepatríme, a že dôležité je druhých spoznať a nie ich súdiť.
Na konci zahrady je kompost, kde pod skořápkami od vajíček a slupkami z jablek má v nové voňavé zemi svůj domov maličký tvor. Jmenuje se František. Půvabně ilustrovaná kniha o potřebě sdílení pocitu, že každý máme na této zemi svoje místo. I když se občas cítíme bezvýznamně, jako nějaká malá, zdánlivě nepotřebná žížala.
V komposte na konci záhrady, pod vajíčkovými škrupinami a šupami z jabĺk, býva maličký tvor - dážďovka František. A hoci je od prírody veselá kopa, trápi ho, že na rozdiel od kamarátov zo záhrady nevie robiť nič užitočné: mravec stavia domčeky, pavúk štrikuje siete, včela opeľuje kvety.
V pustej doline, kde nič nebolo a nič nerástlo, žil osamelý Jožko. Často mu bývalo smutno. No jedno ráno ho za chalúpkou čakalo prekvapenie. Zatúlaný včelí roj si hľadal nový domov. Jožko sa potešil novým susedkám a zistil, aké je krásne o niekoho sa starať. A aké je dôležité začať od seba, ak túžime, aby sa niečo zmenilo k lepšiemu.